Dedičské konanie nastáva po úmrtí osoby a určuje, komu pripadne jej majetok či záväzky. Na Slovensku sa tento postup riadi Občianskym zákonníkom a prebieha pod dohľadom súdu, pričom ho v praxi najčastejšie vedie notár.

Dedičstvo možno nadobudnúť tromi spôsobmi:

• zo zákona
• zo závetu
• z oboch týchto dôvodov súčasne
  
  

Poručiteľ môže zanechať závet, podľa ktorého sa majetok rozdelí. Závet však nemusí pokrývať celý majetok, a vtedy prichádzajú na rad dedičia zo zákona. Ak sa nenájde nikto, kto by majetok zdedil, pripadne celý štátu.

Dedenie zo zákona

Podľa Občianskeho zákonníka sa pri dedení zo zákona postupuje podľa štyroch skupín. V prvej skupine dedia deti a manžel poručiteľa, každý rovnakým dielom. Ak už dieťa nežije, jeho podiel zdedia jeho deti alebo ďalší potomkovia.

Ak poručiteľ nemá deti, prichádza na rad druhá skupina. V tejto skupine dedí manžel spolu s rodičmi poručiteľa. Dedičmi môžu byť aj osoby, ktoré s poručiteľom žili aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli od neho finančne závislé. Podiely sú rovnaké, no manžel vždy dostane minimálne polovicu dedičstva.

V prípade, že nie je ani manžel či rodičia, dedí tretia skupina ľudí. Ide o súrodencov a osoby zo spoločnej domácnosti. Podiel súrodenca, ktorý nededí, prechádza na jeho deti.

Ak sa nenájdu dediči z prvej, druhej ani tretej skupiny, do úvahy prichádza štvrtá skupina. V nej sú dedičmi prarodičia poručiteľa, a ak už nežijú, ich podiel prechádza na ich deti.

Dedenie zo závetu

Občiansky zákonník presne určuje, ako má vyzerať platný závet. Poručiteľ si ho môže napísať vlastnou rukou alebo spísať v inej písomnej forme za účasti svedkov, prípadne vo forme notárskej zápisnice. Každý závet musí obsahovať dátum, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých osôb zákon nepovoľuje.

Ak je závet písaný rukou, musí byť aj vlastnoručne podpísaný. V prípade, že ho nepísal poručiteľ, musí závet však vlastnoručne podpísať a pred dvomi svedkami potvrdiť, že ide o jeho poslednú vôľu. Osoby, ktoré nevedia čítať alebo písať, môžu svoju vôľu prejaviť za prítomnosti troch svedkov alebo prostredníctvom notárskej zápisnice, podobne aj nevidomí či nepočujúci.

V závete musí byť uvedené, kto má dediť a aký podiel mu pripadne. Zákon zároveň chráni takzvaných neopomenuteľných dedičov, teda deti, ktoré musia dostať aspoň časť zo zákonného podielu. Závet možno kedykoľvek odvolať alebo zrušiť spísaním nového.

Potvrdenie dedičstva

Ak existuje iba jeden dedič, súd mu potvrdí, že celé dedičstvo prechádza na neho. Pri viacerých dedičoch sa majetok rozdeľuje dohodou medzi nimi. Dohodu súd potvrdí, pokiaľ je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. V prípade, že sa dohoda nedosiahne, rozhodne súd. Dedičstvo potvrdí tým, ktorí preukázali svoje dedičské právo, a to podľa veľkosti ich podielov.

Pri delení dedičstva sa berie do úvahy aj to, čo už dedič dostal od poručiteľa počas jeho života. Bežné dary, napríklad k sviatkom, sa nezapočítavajú, no väčší majetok áno. Hodnoty darov sa započítavajú len vtedy, keď to poručiteľ výslovne uviedol, alebo keď by bol niektorý dedič nespravodlivo zvýhodnený.

Dedič sa môže dedičstva vzdať. Musí to oznámiť súdu písomne alebo ústne a má na to jeden mesiac od chvíle, keď ho súd poučí o jeho právach. Takéto rozhodnutie je konečné – nedá sa zmeniť.

Na dedenie nemá nárok ten, kto spáchal úmyselný trestný čin proti poručiteľovi alebo jeho blízkym, pokiaľ mu poručiteľ neodpustil. Poručiteľ môže potomka vydediť, ak sa oňho nestaral, neprejavoval záujem, bol odsúdený za závažný trestný čin alebo viedol neusporiadaný život. V listine o vydedení musí byť vždy uvedený konkrétny dôvod.