Dopravná nehoda a škodová udalosť. Ako postupovať?

Dopravná nehoda je vtedy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku alebo keď sa účastníci nehody nevedia dohodnúť. V takomto prípade je povinnosť privolať políciu.

Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom nie je potrebné volať políciu, ak sa účastníci vedia dohodnúť na tom kto ju zavinil.

V obidvoch prípadoch odporúčame spísať záznam o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Odporúčame tiež zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií. Po vyplnení záznamu by si mal každý účastník ponechať jednu kópiu a škodu je potrebné nahlásiť poisťovni v lehote uvedenej v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach, aby nedošlo ku kráteniu poistného plnenia z tohto dôvodu.

Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, je povinnosť privolať políciu, ktorá podľa okolností nehody vyhodnocuje či bol spáchaný trestný čin. Poškodený má v trestnom konaní právo uplatniť si náhradu spôsobenej škody na zdraví najneskôr pred skončením vyšetrovania. Ak poškodený zmešká túto lehotu, nárok si môže uplatniť žalobou na civilnom súde, pred jeho premlčaním.

Ak poškodený riadne a včas uplatní svoj nárok na náhradu škody v trestnom konaní a obžalovaný bude právoplatne uznaný vinným, súd môže v tom istom rozsudku rozhodnúť aj o povinnosti nahradiť škodu. V prípade, ak bolo trestné konanie zastavené alebo ak sa v ňom o náhrade škody nerozhodne, poškodený sa môže domáhať náhrady škody v občianskom (civilnom) konaní. Poškodený môže svoj nárok uplatniť priamo voči vodičovi, ako aj voči poisťovni, ak mal vodič uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie (PZP), poistné plnenie poskytne jeho poisťovňa.

Na čo všetko má poškodený nárok?

V prvom rade sú to liečebné náklady – všetko, čo poškodený zaplatí za zdravotnú starostlivosť, ďalej cestovné náklady – ak poškodený pravidelne dochádza na rehabilitácie či k odborným lekárom mimo svojho bydliska. Poškodený má nárok na náhradu straty na zárobku počas PN – rozdiel medzi tým, čo by zarábal, keby mohol pracovať, a tým, čo v skutočnosti dostáva (zvyčajne nemocenské dávky).
Ak v dôsledku nehody poškodený zostane trvalo pracovne neschopný, má nárok aj na náhradu straty na zárobku po skončení PN – pravidelný mesačný rozdiel medzi pôvodným príjmom a novým, zníženým (alebo nulovým) príjmom napr. z invalidného dôchodku. Ďalej je to nárok na bolestné, ktorého výška sa stanovuje na základe bodového ohodnotenia zdravotného stavu, vypracovaného ošetrujúcim lekárom alebo znalcom. Tiež má nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o zníženie kvality života v dôsledku trvalých následkov. Tento nárok sa určuje najskôr po jednom roku od nehody, keď je možné ustáliť zdravotný stav a vyhodnotiť, ktoré následky sú trvalé. Pri závažných následkoch môže poškodený žiadať aj jednorazové zvýšenie náhrady až o 50 %, ak mu zdravotné postihnutie mimoriadne zasahuje do osobného a spoločenského života. Pri úmrtí patrí pozostalým nárok na náhradu nemajetkovej ujmy – psychického utrpenia zo straty blízkej osoby, väčšinou hradený z PZP vinníka. Ak po zosnulom ostanú nezaopatrené deti, vzniká nárok aj na rentu – pravidelný príspevok na ich výživu a výchovu.

Hlavné menu